Bankrot® - Likvidácie firiem QR kod firmy Bankrot®

Kontakt +421 908 414303, email: bankrot@ebankrot.sk

Profesionálne služby viac ako 22 rokov na Slovensku


Bankrot® - Likvidácie firiem - Konzultácia Zdarma - Informácie

Tento výraz pochádza z latinského concursus creditorum, čo znamená súbeh veriteľov, čím vlastne vystihuje aj podstatu. Ide o konanie o nárokoch všetkých známych veriteľov jedného dlžníka.

Konkurz alebo inými slovami bankrot je v poslednom čase často skloňovaný najmä v súvislosti so zmenou zákona, ktorý upravuje podmienky konkurzu a reštrukturalizácie. Novela tohto zákona reagovala na problémy z praxe týkajúce sa slabej vymožiteľnosti pohľadávok veriteľov voči bankrotujúcim spoločnostiam. V najviac diskutovaných prípadoch sú v pozícii veriteľa drobní živnostníci a malé firmy, ktorým ak dlžník nezaplatí dodané zákazky, sa môžu dostať do finančných problémov a v najhoršom prípade aj sami zbankrotovať.

Ľudovo označovaný ako "bankrot" smeruje k uspokojeniu pohľadávok veriteľov. Vždy ide o súdne konanie, ktoré riadi súd. Môže byť vyhlásený na akýkoľvek subjekt, podnikateľský aj nepodnikateľský. Právna úprava sa nachádza v zákone č. 7/2005 Z.z. Cieľom konkurzného konania je rovnomerné uspokojenie veriteľov úpadcu, aj keď je vždy len čiastočné, teda veritelia nedostanú plnú sumu svojej pohľadávky. Pri konkurze nevyhnutne prichádza k rozpredaju majetkovej podstaty, t.j. veritelia sú uspokojovaní speňažením majetku dlžníka.

Dlžník má všeobecnú povinnosť predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie. Ak sa ale už dostane do úpadku, ktorý môže mať dve formy:

Konkurz - vysvetlenie pojmov:

  • Konkurz – právne a ekonomické riešenie úpadku (bankrotu)
  • Dlžník – úpadca, súkromná osoba alebo spoločnosť, ktorá má voči niekomu záväzok, čiže dlh
  • Veriteľ – ten, ktorý má voči niekomu pohľadávku, čiže niekto mu je dlžný za poskytnutý tovar alebo službu (plnenie)
  • Objednávateľ – ten, ktorý za peňažné plnenie objednáva a prijíma tovar alebo službu
  • Dodávateľ – ten, ktorý za peňažné plnenie poskytuje tovar alebo službu
  • Keď sa povie, že niekto zbankrotoval, zvykneme si predstaviť, že minul viac, ako si mohol dovoliť a má dlhy, ktoré nemá z čoho zaplatiť. To platí rovnako pre súkromné osoby, ako aj pre firmy.

    Ako teda môže dôjsť k situácii, že niekto minul viac, ako si mohol dovoliť?

    Tak ako si súkromná osoba môže zobrať pôžičku, v prostredí firiem tiež fungujú úvery, resp. jednou, aj keď nepriamou formou úverovania, je aj platba za tovar alebo služby na faktúru. Tá má svoju splatnosť, ktorá je rôzna a je spravidla nastavená podľa kvality obchodného vzťahu. Principiálne platí, že čím väčšia dôvera je v obchodnom vzťahu, tým dlhšie môže byť nastavené obdobie splatnosti faktúr. Zákon splatnosť faktúr obmedzuje iba do tej miery, že hovorí o objednávateľovi ako o dlžníkovi v omeškaní, a to v prípade, že neuhradil faktúru do 30 dní odo dňa doručenia dokladu, teda faktúry, alebo do 30 dní odo dňa, keď mu bolo poskytnuté plnenie. Tridsaťdňová lehota sa počíta odo dňa, ktorý nastane neskôr a zároveň platí, že dlžník nie je v omeškaní, ak je voči nemu v omeškaní sám veriteľ (§ 365 zákona č. 513/1991 Zb./Obchodný zákonník).

    Platobná neschopnosť

    Situácia sa komplikuje teda vtedy, keď objednávateľ už niečo dostal, a dodávateľ ani po zmluvne alebo zákonom stanovenej lehote nedostal zaplatené. Ak je takých dodávateľov viac a objednávateľ je v omeškaní viac ako 30 dní po lehote splatnosti faktúr, podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii (zákon č. 7/2005 Z. z.) je objednávateľ platobne neschopný. Z dodávateľov sa stávajú veritelia a z objednávateľa sa stane dlžník v úpadku, ktorý by mal podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Tento návrh môže podať aj jeden alebo viacerí veritelia, čo je v praxi asi najbežnejšie. Konkurz je vlastne právnym a zároveň ekonomickým riešením bankrotu, teda úpadku.

    Pozrime sa na to, čo hovorí zákon č. 7/2005 Z. z. o dlžníkovi a jeho platobnej neschopnosti v § 3 ods. 1 - 2:

    (1) Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.

    (2) Platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Ak peňažnú pohľadávku nie je voči dlžníkovi možné vymôcť exekúciou, alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.

    Povinnosť uložená výzvou hovorí o tom, že dlžník má predložiť súdu:

  • zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania 30 dní v omeškaní,
  • zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania, informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie súdu,
  • zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 30 dní od začatia konkurzného konania. Výzvu zasiela dlžníkovi súd do piatich dní od začatia konkurzného konania, ktoré sa začalo na návrh veriteľa.
  • Vedeli ste?
    Zákon tu hovorí tiež o tom, že pri posudzovaní platobnej neschopnosti dlžníka sa za jednu pohľadávku považujú všetky pohľadávky, ktoré 90 dní pred podaním návrhu pôvodne patrili jednému veriteľovi.
    Toto opatrenie sa prijalo preto, aby sa zamedzilo zneužitiu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Veritelia v praxi nemajú reálnu šancu sa o sebe dozvedieť, preto sa mohlo stať, že ak mal jeden veriteľ viaceré neuhradené faktúry, že niektoré z nich postúpil na tretiu stranu a tým „umelo vytvoril“ ďalšieho veriteľa a zabezpečil si tým naplnenie podmienok na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.

    Predlženie
    Zákon o konkurze a reštrukturalizácii hovorí v odseku 1 o tom, kedy je dlžník v úpadku. Okrem už spomenutej platobnej neschopnosti sa dostáva dlžník do úpadku aj v prípade predlženia.

    Pri predlžení na rozdiel od platobnej neschopnosti sa dáva do pomeru hodnota záväzkov (sem patria aj neuhradené faktúry) a hodnota majetku (pri jej určení sa vychádza z účtovníctva alebo zo znaleckého posudku). Ak záväzky prevyšujú majetok, dlžník je predlžený a teda je v úpadku.

    Bližšie dlžníka, ktorý je predlžený, opisuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 3 ods. 3:

    (3)

    Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, 1, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, 1a) ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky a ani záväzky prislúchajúce pohľadávkam podľa § 155a.

    Vyhláška č. 643/2005 Z. z. z dielne ministerstva spravodlivosti určuje podrobnosti o tom, čo sa považuje za finančný majetok na účel zistenia platobnej neschopnosti a predlženia.

    Ide o:

    - peňažné prostriedky,
    - pohľadávky z účtu, vkladu alebo inej formy vkladu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, alebo v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj s výpovednou lehotou kratšou ako tri mesiace,
    - peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktorých lehota splatnosti uplynie do 30 dní, ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie,
    - peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere po lehote splatnosti nie viac ako 30 dní, ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne splnenie do 30 dní od uplynutia lehoty ich splatnosti,
    - peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktoré sú splatné na požiadanie (na videnie), ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie, ak by sa o ich splatenie požiadalo nasledujúci deň.

    A nepatria sem:

    - peňažné prostriedky,pohľadávky ani cenné papiere, ktoré sú vyjadrené v mene štátu, ktorý nie je členským štátom Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj,
    - peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti, o ktorom vedie dlžník s veriteľom vzájomné rokovanie o zmene jeho splatnosti alebo o inej jeho reštrukturalizácii a veriteľ má záujem rokovanie viesť, čo dlžníkovi písomne v čase rokovania potvrdil.

    Ak si niekto myslí, že bankrot sa týka iba podnikateľov, je na omyle. Existuje totiž aj osobný bankrot, ktorý sa týka súkromných osôb, ktoré nie sú podnikateľmi. Zákon o ňom hovorí v § 106 a 107 ako o malom konkurze. U nás je táto forma osobného bankrotu zatiaľ pomerne málo využívaná. Napríklad v roku 2014 ju využilo iba niečo vyše 400 Slovákov (ako uvádza Cribis Univerzálny register, CRIF – Slovak Credit Bureau).

    Okrem toho, že občania pravdepodobne nie sú dostatočne informovaní o takejto možnosti zbavenia sa dlhov, treba konštatovať, že podmienky na vyhlásenie malého konkurzu sú v zásade obmedzujúce. Ak sa chcete zbaviť svojich dlhov, musíte na to jednoducho mať.

    Na to, aby ste mohli podať návrh na malý konkurz, musíte mať majetok v minimálnej hodnote 1 659,70 eura a musíte počítať s tým, že sa nevyhnete poplatkom za podania na súd, odmene advokáta a preddavku na úhradu odmeny správcu konkurznej podstaty vo výške 663,88 eura.

    Celý proces, ktorého výsledkom by malo byť úplné oddlženie úpadcu (dlžníka) a možnosť začať odznova, je zdĺhavý. Z praxe samotný konkurz trvá pol roka a skúšobné obdobie ďalšie tri roky, počas ktorých by mal byť dlžník zamestnaný a odvádzať ročne najviac 70 % zo mzdy správcovi konkurznej podstaty.

    Súd môže aj v prípade podnikateľov vyhlásiť konkurz za malý, aby sa zrýchlilo a zefektívnilo konkurzné konanie a jeho dôsledky.

    Podnikateľ na to, aby bol konkurz v jeho prípade vyhlásený za malý, musí spĺňať aspoň dve z nasledujúcich podmienok:

    - jeho majetok, ktorý môže byť predmetom konkurzu, nie je väčší ako 165 000 eur,
    - jeho účtovníctvo nevykazuje obrat vyšší ako 333 000 eur za posledné uzatvorené účtovné obdobie pred vyhlásením konkurzu,
    - nemá viac ako 50 veriteľov.

    Aký je teda rozdiel medzi likvidáciou a bankrotom?

    Likvidácia je určená len pre obchodné spoločnosti a družstvá. Zjednodušene povedané je to proces vysporiadania a zrušenia spoločnosti, počas ktorého sa postupne vykonajú nasledovné kroky:

    a) zistí sa celkový majetok spoločnosti,

    b) uhradia sa záväzky veriteľov spoločnosti alebo sa inak zabezpečí splnenie týchto záväzkov

    c) likvidačný zostatok sa rozdelí medzi spoločníkov

    d) spoločnosť zanikne (vymaže sa z Obch. registra)

    Likvidáciu ako postup vysporiadania a zrušenia spoločnosti môžu využiť spoločnosti, ktoré nie sú v úpadku a ich majetok je dostatočný na úhradu záväzkov veriteľov voči spoločnosti.

    Bankrot alebo krach je v slovenskom právnom poriadku nazvaný ako úpadok. Zjednodušene povedané v úpadku je ten, kto je platobne neschopný (ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok) alebo ten, kto je predlžený (hodnota jeho splatných záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku).

    Konkurz je riešenie úpadku dlžníka speňažením jeho majetku s cieľom pomerne uspokojiť veriteľov dlžníka. Konkurz je možné vyhlásiť aj na fyzickú osobu nepodnikateľa. Zjednodušene povedané, v prípade ak je dlžník v úpadku, podá návrh na vyhlásenie konkurzu a pos splnení zákon určených podmienok, súd vyhlási na majetok úpadcu bankrot. Konkurz je riešenie úpadku dlžníka speňažením jeho majetku, s cieľom pomerne uspokojiť veriteľov dlžníka.

    Rozdiel medzi likvidáciou a bankrotom zjednodušene povedané spočíva v tom, že pri likvidácii subjekt nie je v úpadku (platobná neschopnosť alebo predĺženosť) a pri bankrote je subjekt v úpadku, teda je platobne neschopný alebo predĺžený.

    Vysvetľujúce zákony:
    Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (7/2005 Z.z.)

    Čo je Bankrot® ?

    V súčasnom období sa najmä pod vplyvom hospodárskej a finančnej krízy mnoho podnikateľských subjektov ale aj fyzických osôb nepodnikateľov dostáva bez vlastného zavinenia do situácie, kedy nie sú schopní spoľahlivo plniť povinnosti, ku ktorým sa zaviazali (splácať úvery, platiť za služby, tovary, mzdy, odvody do poisťovní, atď.). V prípade ak subjekt nedokáže takýto nepriaznivý stav v krátkom období prekonať, hrozí neodvratný „krach“.

    Poradíme Vám akým spôsobom sa dá predmetná situácia u podnikateľov ale aj u nepodnikateľov riešiť tak, aby bolo možné sa čo najlepšie vyhnúť jej nepriaznivým dôsledkom.

    © Https://www.ebankrot.sk 1994-2016 Bankrot®